V tej tme sa mu znova vrátili tie šialené vízie... drsné a živé. Spoza krvavočervenej rieky naňho opäť volala žena so striebornými vlasmi a s amuletom. Jej zúfalé výkriky prenikali skazeným vzduchom a bolo ich zreteľne počuť za náreku mučených a zomierajúcich, ktorí sa zmietali v agónii, kam len oko dovidelo. Znova videl prevrátené nohy označené písmenom R, to napoly zahrabané telo, ktoré nepríčetne kopalo v zúfalom úsilí nadýchnuť sa. Hľadaj a nájdeš! volala žena na Langdona. Čas sa kráti. Langdon pocítil neodolateľnú potrebu pomôcť jej... pomôcť všetkým. Cez krvavočervenú rieku na ňu v panike zakričal: Kto ste? Žena opäť zdvihla ruky a odhrnula si závoj. Ukázal sa ten istý nápadný zovňajšok, ktorý Langdon už videl. Som život, povedala. Z ničoho nič sa na oblohe nad ňou zjavil kolosálny obraz – strašidelná maska s dlhým zobákovitým nosom a s dvoma ohnivými zelenými očami, ktoré neprítomne hľadeli na Langdona. A... ja som smrť, zadunel hlas.