Prečítané

Z knihy som nebola taká unesená, ako som to pôvodne očakávala. Dej bol zaujímavý, svet úžasný (najviac sa mi páčila ľadová ríša) a vyobrazenie sirén vs. morských víl bolo veľmi pekne a originálne spracované. Naša siréna Lira sa mi zdala zo začiatku zaujímavá vďaka svojej nezvyčajnej povahe. Odmalička do nej bola vštepovaná krutosť, takže jej reakcia na rôzne situácie bola uveriteľná a istým spôsobom aj originálna. V knihe mi však čosi chýbalo. Iskra, ktorá by celému príbehu dodala šmrnc. Láska medzi ňou a princom bola pekná, avšak nie... dosť. Nebolo jej dosť na to, aby som ju naozaj cítila. Očakávala som utrpenie, emócie, napätie a nič z toho som počas čítania reálne nezažila. Nepomohlo príbehu ani to, že bol princ Elion taký mladučký. Len ťažko sa mi verilo, že ako 19-ročný bol postrachom morí a sirén, a kráľ ho ako následníka trónu tak ľahko púšťal vystavovať sa nebezpečenstvu, keďže išlo v podstate len o chlapca.* *(Keďže Lira bola siréna, jej 17 rokov mi nevadilo, bola predsa čarovná bytosť a tie dospievali v hlbinách rýchlejšie, hlavne pri diktátorke, akou bola jej mama) Príbeh sa napriek tomu čítal ľahko a rýchlo, 80% z knihy ma nútilo pokračovať, akurát koniec bol pre mňa sklamaním. Posledný veľký boj mi prišiel až príliš rozprávkový a mierumilovný, kde záporáci čakali, kým hrdinom prišiel niekto na pomoc, a až potom sa ich snažili zahrdúsiť. Nuž a čakala som trochu iný koniec (ale ja som príliš veľká romantička). Očakávala som, že žezlo odovzdá svojej sesternici a Lira poputuje s princom a prebrázdia moria. No ale takto v podstate nikdy nezostali naozaj spolu, keďže obaja boli väčšinu času vzdialení jeden od druhého. Pôsobili však šťastne, takže som len možno príliš kritická. Bez ohľadu na všetko, čo som napísala, kniha bola milá, taká oddychovka a ak máte radi rozprávky, Malú morskú vílu (Disney verziu, pán Andersen píše nádherne, no mám z neho dodnes traumu, haha) a veľa lásky, tak vám ju určite odporúčam. Na mňa nezanechala ten hlbší dojem, ktorý pri knihách vyhľadávam, preto si nie som istá, či by som po niektorej z autorkiných kníh ešte stiahla. Ale ktovie, možno ak príde s novým zaujímavým príbehom, si to rozmyslím.

Tento príbeh bol oveľa vtipnejší a magickejší, než som pôvodne očakávala. Páčil sa mi humor, svet, mágia a bola mi sympatická každá jedna z postáv (čo sa mi nedeje často). Čo sa týka Trystana.... povedzme to tak, že by som si pokojne vymenila s Evie miesto, dobre? Jeho charakter, výzor a suchý humor... A aby som nezabudla na tie úžasné romantické scénky, pri ktorých som sa chichotala ako tínedžerka (ktorou už dávno nie som). Nuž a mojím najobľúbenejším je žaba Kingsley s jeho ceduľkami... no aké roztomilé? Nemôžem sa dočkať pokračovania! Konečne kniha, kde sa hranica medzi dobrom a zlom maže a kde je temnota niekedy tou správnejšou voľbou.