Moje naj knihy

Ja som mala zas také nervy. Táto autorka ma svojím písaním privedie do hrobu, fakt. Nemyslím to negatívne, myslím to veľmi, ale veľmi pozitívne. To len tie neskutočne dobre napísané postavy mi spôsobovali také malé infarkty. Doteraz si pamätám ako som ešte rok (alebo už dva roky? neviem.) dozadu s rukou na srdci vyhlasovala, že si tieňolovcov nikdy neprečítam. Vďaka bohu, že som to nemyslela vážne. Čo sa týka postáv, séria Posledná hodina je podľa mňa na prvom mieste. Autorka sa s nimi vyhrala, čoraz viac do dejov kníh zahŕňa stála viac a viac prešpekulované charaktery. Lucie tentoraz na rozdiel od prvého dielu dostala svoj zaslúžený priestor, za čo som bola neskutočne rada a myslím, že svoje výslnie dostane aj v poslednej tretej časti. Stále ma udivuje, ako som si myslela, že James ukradne všetku slávu, ale opak je pravdou, skoro vôbec ho nemám rada (sorry James). No ale, veľa postáv znamená veľa pohľadov, veľa pohľadov písaných ešte aj v tretej osobe a bum = mala som čo robiť, aby som sa zorientovala, k tomu to bolo o dosť natiahnuté a dosť spomalené. Autorka mala zas všetko premyslené do dokonalosti, dostala ma s každou zápletkou, ale aj tak som na konci čakala o trošilinku viac. Hlavne čo sa týka Jamesovho a Cordeliinho vzťahu. Už sa to mohlo niekam posunúť. Pri tejto knihe som pochopila jednu závažnú vec - chudáci Herondalovci to majú v láske ťažké. Keď si to tak zoberiete, tak ani jeden hrdina s priezviskom Herondale sa nezaľúbil s nejakým problémom za pätami. Chudákov mi je ich ľúto. Čo chcem aj naznačiť je, že táto kniha priam prekypuje riešením vzťahov a že ich teda bolo! A pravdaže, aby ten dej nebol úplne pomalý, nesmeli chýbať zakázané čary, tajomstvá, bezhlavé záchranné výpravy a démoni. Čo viac si od našej milovanej Cassandry Clare želať, no nie?

Autorka dosiahla tú pravú mieru akcie, utekania, bojov a strachu v spojení krásnych myšlienok, priateľstva a lásky. Ide o to, že Zeus, najvyšší boh Olympu, potrestal bohov za vzoprenie a každých sedem rokov týchto deväť vyhostených bohov musí čeliť Agonu - sú z nich smrteľníci a teraz aj terče - lebo potomkovia jednotlivých rodov hrdinov bažia po ich smrti a moci, ktorú ich vraždou získajú. Ani ste to nevedeli, ale určite hľadáte toto - knihu s fantasy linkou inšpirovanou gréckou mytológiou a k tomu s príbehom zasadeným v novodobom New Yorku, ktorý dýcha históriou. S postavami tak normálnymi a zároveň výnimočnými, pričom autorka sa ani extra nemusela snažiť, aby som si ich zamilovala. Lore, Miles, Cas, Van - hlavná štvorica, ktorá si ma získala hneď a to je čo povedať pri standalone - inokedy si postavy plne zamilujem až pri druhom/treťom dieli série. Dosť sa mi páčilo ako kniha začala takmer okamžite - na začiatku trochu zvyčajného zmätku novozačínajúcej knihy, no od tej päťdesiatej strany na scénu nastupujú vysvetlenia, zápletky a kopa, ale kopa zrád a tajomstiev. Rozhodne je to niečo pre fanúšikov Hier o život (Hunger games) a odhodlám sa povedať, že by si niečo svoje v knihe našli aj milovníci Nástrojov smrteľníkov (podobnosť v jednotlivých rodoch rodín - každá rodina má svoje zvyky a tradície, svoje zameranie a znak a okrem toho je to urban fantasy ako vyšitá). Lore, alebo aj Melora (milujem to meno), je tou hrdinkou, ktorej minulosť spoznávame cez kapitoly "sedem rokov dozadu", tajomstvá jej minulosti a všetky okolnosti autorka odkrýva postupne, čo ma udržiavalo v neustálom napätí (akoby to neustále bojovanie o život nestačilo). Je to hrdinka, ktorá si veľa vytrpela a je rozhodnutá sa pomstiť, ale zároveň chce už konečne pokoj. Lore a jej priateľa sú, ale že fakt, v neustálom pohybe, to však autorke nemohlo zabrániť, aby do príbehu šprtla aj trochu tej romantickej linky, síce minimum, ale ja som to milovala (P.S.: v knihe nájdete, aj keď drobnú, ale aspoň nejakú, LGBTQ+ linku!). Celý príbeh mi dával vibe superhrdinov, tri zápletky hneď v prvej polovici knihy a ďalšie na konci, nevyhla som sa "what just happend" situácii, mala som chuť zahrdúsiť niektoré postavy a ku koncu som skoro dostala heart attack, keď som si myslela, že kniha skončí otvoreným koncom... V knihe som našla pár fakt krásnych myšlienok, originálnosť, no musím vás aj upozorniť na pár - trigger warnings: nadávky, obťažovanie, myšlienky predaja detí do manželstva, krutosť, krvavé scény, vraždenie... Kniha mi neprišlo ani MOC a ani MÁLO, musím povedať, že bola napísaná prehľadne a niečo nechávala na mňa, aby som odhalila, niečo bolo pre mňa zas totálny mind-blow. A tá záporná vec - viem si predstaviť, že za to môže hlavne to, že som knihu čítala v angličtine, takže to nepokladám za veľmi veľké mínus, ale niekedy sa mi kniha strašne pomaly čítala. A to je tá jediná chybička krásy a ja tejto knižke dávam krásnych . 4,5/5

Nevlastná sestra je jednou z kníh, ktorá sa určite zaradila medzi moje naj za tento rok. Je to RETELLING ako sa patrí. A k tomu je z pohľadu "ZÁPORÁKA". Zachytáva príbeh od momentu, keď si škaredá nevlastná sestra Elly (Popolušky), menom Isabelle - odsekne prsty na nohe, aby sa jej zmestila do sklenenej črievičky. Krutý začiatok? Trochu hej. A pravdaže to nemohlo ísť podľa plánov, lebo by sa náš príbeh ani nezačal - princ nakoniec našiel svoju pravú princeznú a odišiel s ňou vládnuť do Paríža. Tu sa začína príbeh energickej, tvrdohlavej a bojovnej Isabelle ktorá je pravým opakom sladkých a večne milých princezien. Aj keď je kniha citeľne rozprávková (prítomnosť sudičiek, ktoré majú a kreslia mapy života, majú čarovné atramenty schopné prepísať niekoho život, ďalej prítomnosť vílej kráľovny - nenechajte sa oklamať, v tejto knihe nič nie je zlaté, a Chance s jeho cirkusantmi, trikmi a neochvejnosťou zachrániť Isabellin hrozný osud), je istým spôsobom reálna, úprimná a temná. Je to vážne krásne vyvážené. ČO JE INÉ A NOVÉ? - hrozba vojny a vraždenia pod vedením Volkmara, ktorý sa postupne blíži aj k dedine, kde prežíva Isabelle. A k tomu... Krátke kapitoly - jedna z dalších výhod a kladov probehu. Kniha6sa čítala taaak ľahko Svet Ak sa mám priznať, ja som vôbec nevedela, že je aj pôvodná Popoluška odohrávaná vo Francúzsku. Hlavným dejiskom je Saint-Michal, kde po Ellinom odchode Isabelle a jej sestra Tavi zažívajú len nenávistné pohľady od všetkých obyvateľov. A asi si hovoríte - a čo iné si zaslúžili? Ale. ALE. Neverili by ste, ako vám iný uhol pohľadu na príbeh dokáže zmeniť názor. Svet je aj čarovný - prítomnosť vílej kráľovny a jej čarov to len potvrdzuje. Pripravte sa na veľa zelenej, prácu okolo domu, lesy, dosť odkazov na zvieratá (áno, aj myšky tam boli!), proste osemnáste storočie vo Francúzsku! Postavy Isabelle som si zamilovala - úžasná hlavná hrdinka, ktorá priebehom knihy krásne charakterovo vzrástla! Jej sestra Tavi tiež dostala svoje miesto a jej dialógy s ďalšou postavou z knihy - Hugo, som milovala. Tak som sa nasmiala. Máme tu aj jednu zo sudičiek (Crone (niečo ako ježibaba) - sorry, ale neviem ako je preložená do sj, lebo som to čítala v anj), ktorá sa snaží, aby Isabelle nezmenila svoj osud a naplnil sa ten jej pôvodný. Chance - ktorý zas chce silou mocou pomôcť Isabelle a Tanaquill ktorá bojuje za to, aby sa Isabelle vzchopila a chytila svoj osud do vlastných rúk. Tí traja boli tiež úžasní. Večný kolotoč kto z koho. Romantická linka Akurát, priveľmi nevyskakovala, ale bola bohatá, pekne naplnená a hlavne, že nezatienila feministické iskry príbehu. Zápletky aj v tejto oblasti stáli za to! A čo sa týka zároveň postáv a aj romantickej linky - pri jednodielových knihách sa mi stáva to, že nemám dostatočný priestor a čas na úplne obľúbenie. TU SA TO NESTALO! Kniha bola napísaná tak šikovne, že zachytila všetko potrebné a aj my všetko potrebné stihla odovzdať. Zápletky Úžasné! Nemám čo dodať, lebo som nič nepredvídala a proste som sa nechala unášať príbehom. Kniha krásne gradovala, tá druhá polka bola jednoznačne lepšia a bohatá! Tak ako to bolo čarovné, tak to bolo aj popretkávané realitou (rozumej: vojaci, vojna). Hlavnou témou je hľadanie samej seba s kopou krásnych myšlienok, citátov a doslova - rozumami. V knihe zas nie je nikto dokonalý, postavy majú svoje chyby a vedia o nich, tie chyby stále robia. Tak ako bola kniha krásne napísaná, tak vám aj hovorila do duše a menila pohľad váš na svet. Dialógy boli plne hodnotné, keď prišla na scénu Tavi, už som len čakala, čo úžasné zas povie. Smiala som sa, ale mala som aj zimomriavky, sem-tam ma niečo ťažilo na hrudi, potom som nedýchala, potom som kričala od radosti a ku koncu vo mne zostal pokoj, po dokončení ďalšej úžasnej knihy.

Druhý diel tejto série sa mi páčil o trošilililinku viac, ako ten prvý. Zajatie búrky mi prišlo a o niečo viac intenzívnejšie, prišlo mi o málo viac komplikovanejšie - autorka sa pustila hlbšie do vôd politiky, temným a svetlým stránkam osobností ľudí, zároveň v nej vystupuje viac postáv (z ktorých som si veľa obľúbila). S hlavnou hrdinkou a Malom mám stále nezáživný vzťah, ale zamilovala som si Nikolaia a súrodencov Tamar a Tolja. Prvá polovica knihy si ma rozhodne získala - akcia hneď od strany 20, zapáčila sa mi časť cestovania po mori, ktoré bolo pravdaže spojené s nečakanými spojenectvami a o to väčšími tajomstvami a mojou vytrženosťou. Potom prišiel stred a trištvrtina knihy, ktoré trochu spomalili, boli viac úvahové a ich zmysel som našla až na konci. Autorka totižto dosiahla pocit stupňovaného napätia, ktoré sa mnou na konci prehnalo ako búrka. Bola som trochu smutná, že Temnan nemal toľko miesta, koľko som očakávala, ale dúfam, že sa to ešte zmení :) Pri knihe som sa aj smiala, aj som niekedy tŕpla, niekedy som sa aj pozastavila nad nejakými pohnútkami (najčastejšie Alininými). Som však rada, že som knihu dočítala len pár dní pred tým, ako mi príde 3. diel, lebo by som asi zomrela od toho čakania na poslednú časť. Koniec bol pre mňa dosť otvorený. Knihu som si užívala, lebo ten svet fakt zbožňujem , čoraz viac sa mi páčia príbehy inšpirované Ruskom a v tejto knihe mi to jedinečne pasuje! Jednoznačne sa pripravte na dobrú knihu, ktorá vás zabaví a rovnako si pri nej oddýchnete.

Ak ste milovník gréckej mytológie, tu ste správne. Madeline Miller píše úžasne, pútavo, úplne som sa vedela vžiť do príbehu. Jednoznačne jedna z tých výborných kníh s touto tématikou. Ak sa rozhodujete, či si túto knihu kúpite, rovno si k nej prihoďte aj Spev o Achillovi od tejto autorky = to bolo ešte lepšie!

Neskutočný príbeh. Krásna kniha napísaná úplne dokonale. Aj keď je smutná a preberá ťažkú tému smrti, autor knihu napísal plynulo a ľahko, udržiaval ju v ľahkosti a zároveň zostávala vážna. V knihe je aj veľa svetlých chvíľ, páčilo sa mi, ako autor krok za krokom ťahal postavy z tej depresívnej časti von, okrem toho boli všetky postavy proste úžasné. Zamilovala som si každú jednu a už teraz viem, že kniha sa vyšplhala na vysokú priečku v mojom rebríčku ,,standalones". Prečítajte si ju prosím, rozhodne potrebuje veľa čitateľov a pozornosti.

Viete čo znamená táto kniha? Že tie úžasné postavy z Pekelných strojov, ktoré boli úplne incredible, mali deti, ktoré sú ešte úžasnejšie. Nová generácia tieňolovcov, ktorú táto kniha zachytáva, je plne bohatá na všetky charaktery a trúfam si povedať, že by si každý z vás našiel v tejto skupinke niekoho „svojho“. Sú rôzne druhy kníh a práve táto si ma získala vzťahmi medzi postavami. Spoločenské pletky, záhady, mágia a akcia sú v tomto príbehu ako dve malé deti, ktoré sa pretekajú. Raz sa vás snaží očariť jedna a potom druhá časť, a postupne to stúpa do emočného víchru. Cassandra Clare je jedna veľká PANI, čo sa týka písania vzťahov a budem si to obhajovať stále dookola. Ani na jednej strane knihy som sa nenudila, popravde, na začiatku som sa musela sústrediť, aby som sa neutopila v tom množstve mien a postáv, ale po čase som to už ani nevnímala. Skalopevní fanúšikovia Cass si prídu na svoje, no čo k tomu povedať objektívne? Možno by ste povedali, že sa jednotlivé postavy na seba už podobajú, že už je to otrepané, keďže je to koľká? Pätnásta kniha zo sveta shadowhunters? Ale však preto to, my milovníci Cassandry, čítame, nechceme z toho sveta odísť – milujeme tie postavy. Ja nie som ešte ani v polovičke prečítaných tieňoloveckých kníh, takže pre mňa je to zatiaľ čerstvé (zatiaľ som čítala len Pekelné stroje, Zlaté puto, Mesto skla a Mesto popola). A táto kniha si ma získala na 100%, trúfam si povedať, že je zatiaľ moja najobľúbenejšia. Keď máte radi už jeden istý vymyslený svet – a zrazu zistíte, že s jeho témou vyjde nová kniha – je to ako keby ste prišli domov po dlhom čase. Ako keby ste si sadli a zabalili sa do deky s horúcim čajom položeným vedľa na stole a s knihou ležiacou v lone.