Ján Štrasser

V rokoch 1967 - 1970 bol redaktorom časopisu Mladej tvorby, neskôr divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a počas vojenskej služby (1970 - 1971) pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch publikoval najmä v literárnych časopisoch Romboid a Slovenské pohľady, zároveň pracoval ako dramaturg pre rozličné slovenské divadlá, najdlhšie pre malé divadlo Štúdio S v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch vstúpil do Komunistickej strany. V roku 1977 sa stal signatárom Anticharty, ale počas gorbačovovskej perestrojky patril k skupine slovenských intelektuálov, tvoriacej opozíciu proti komunistom a stalinistom. V roku 1987 sa stal redaktorom časopisu Slovenské pohľady a spolu s ďalšími literátmi (Milan Šútovec, Rudolf Chmel, Peter Zajac) zmenil profil časopisu. V rokoch 1990 - 1993 bol jeho šéfredaktorom. V roku 1993 bola redakcia rozpustená, a tak začal pracovať ako publicista a novinár, zväčša pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa v Bratislave. V druhej polovici devädesiatych rokov obnovil spoluprácu s divadlami v Bratislave a na východnom Slovensku. Písal texty pre politický kabaret Milana Markoviča (Večery Milana Markoviča), ktorý v deväťdesiatych rokoch vysielala televízia. V roku 1997 sa stal redaktorom spoločensko-politického, pravicovo-konzervatívneho týždenníka Domino fórum. Ocenenia: - Cena Ivana Krasku za básnický debut roka Odriekanie (1968) - Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968) - Cena Jána Hollého za preklad diela Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987, spolu s P. Zajacom) - Cena Zory Jesenskej za preklad antológie nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999, spolu s P. Zajacom) - Cena Jána Hollého za preklad Puškinovho Eugena Onegina (2002) - Ruská štátna Puškinova cena za preklad Eugena Onegina (2004) - Cena Jána Hollého za umelecký preklad prózy – za preklad románu Vasilija Aksionova Moskva-kva-kva (2009)

Martin M. Šimečka

V knižnej edícii Denníka N sa riadime heslom: Vydávame len to, čo sami čítame. Spočiatku to boli knihy našich redaktorov a redaktoriek, ktoré vznikali ako články Denníka, neskôr pribudli texty reflektujúce aktuálne témy, ktoré naši kolegovia a kolegyne pripravili rovno do knižnej podoby. Časom sa do edičného plánu zaradili tituly iných autorov a od roku 2020 vydávame aj knihy v preklade, medzi inými aj beletriu.

Ako v novinách, tak i v knihách sa snažíme upozorňovať na oblasti, ktorým sa iné médiá nevenujú – znevýhodnené skupiny, vzdelávanie, či kritické myslenie. Vychádzame v ústrety širokému okruhu čitateľov a pripravujeme pre nich témy, ktoré ich zaujímajú. Vydali sme eseje, reportáže a hlbšie analýzy, aj knihu o umení či rozhovory o športe či výžive. Pri výbere zahraničných titulov sa spoliehame predovšetkým na úsudok našich redaktorov, ktorí veľa čítajú, sú kritickí a majú prehľad o tom, ktoré témy sú pútavé i dôležité.

Medzi naše najobľúbenejšie tituly patrí kniha Ľudovíta Ódora Rýchlokurz geniality, ktorá už vyšla aj v českom a maďarskom jazyku, tituly Jána Markoša Sila rozumu v bláznivej dobe, Bližšie k sebe a Medzi dobrom a zlom, eseje a reportáže Martina M. Šimečku či publikácia o vzdelávaní rómskych detí A okraje máš kde? autora Juraja Čokynu. Z prekladových titulov patria medzi najúspešnejšie Kniha, ktorá vám možno zachráni život Grahama Lawtona, Objavte v sebe dobrého rodiča od Dr. Becky Kennedy, Ľudskosť a Utópia pre realistov historika Rutgera Bregmana či autobiografický titul Rozprávač hudobníka Davea Grohla.