Staroruský hrdinský epos Slovo o pluku Igorom z 12. storočia nie je len ruskou literárnou pamiatkou, ale patrí celému slovanskému svetu ako svojbytnému kultúrno-historickému spoločenstvu a zároveň mu patrí pevné miesto v dejinách svetovej literatúry. Z rozhodnutia UNESCO si celý kultúrny svet v roku 1987 pripomenul 800. výročie vzniku diela Slovo o pluku Igorovom, čím bola potvrdená jeho výnimočnosť. Slovenskí čitatelia mali možnosť zoznámiť sa s dielom už v roku 1947, keď prvýkrát knižne vyšlo v Bratislave v preklade V. Isačenka, s ilustráciami – drevorytmi Ľudovíta Fullu. V roku 1960 vyšlo dielo v preklade Jána Komorovského a posledným slovenským vydaním bol preklad Heleny Križanovej-Brindzovej s ilustráciami Vincenta Hložníka v roku 1986.
K rozhodnutiu podrobne preštudovať toto dielo a znova ho vydať na Slovensku prispela nepochybne moja osobná návšteva v Jaroslavskom kremli, kde sa nachádza múzeum Slova o pluku Igorovom. Tu bol uložený jediný odpis tohto diela zo 16. storočia, ktorý bol v roku 1795 z kláštora ukradnutý. V roku 1800 ho prvýkrát vydal A. I. Musin-Puškin, dvoran cárovnej Kataríny II. Múzeum v Jaroslavli som navštívil so slovenskou delegáciou Jubilejného všeslovanského snemu v roku 2017.
V tejto knihe prinášame slovenskému čitateľovi preklad eposu od známeho slovenského spisovateľa, prekladateľa a rusistu Jaroslava Rezníka. Naším cieľom je sprístupniť novým generáciám slovenskej kultúrnej verejnosti túto výnimočnú literárnu pamiatku v novom šate. Aktuálne vydanie obohatila svojimi nádhernými ilustráciami slovenská výtvarníčka Milina Zimková, ktorej tvorba má výrazné koloristické kvality a charakterizuje ju sklon k abstraktnej imaginácii. Kniha okrem toho obsahuje ruskú verziu Slova od V. A. Žukovského a aj pôvodnú staroruskú verziu textu. V doslove prinášame analýzu diela od jeho najväčšieho znalca, vynikajúceho ruského filológa Dmitrija Sergejeviča Lichačeva. Centrálne postavenie Slova o pluku Igorovom v ruskej literatúre rozobral Lichačev v knihe Slovo o pluku Igorovom a kultúra jeho doby (1978). Jeho neznámy autor, umelec vysokej kultúry, dokázal spracovať typický príbeh ruských dejín v dielo neobyčajnej sily a vskutku národné, kde hlavnou myšlienkou je vlastenectvo. Krutá porážka, ktorú Igorova výprava utrpela, poslúžila autorovi na pozoruhodné úvahy o osudoch ruskej krajiny a na výzvu ku kniežatám, aby skoncovali so vzájomnými svármi a spojili sa do boja proti nepriateľovi. Okrem vlastenectva je tu prítomná aj univerzálna téma – žiaľ žien nad stratenými životmi mužov. Ako ukazuje doba, výzvy k vlastenectvu a humanizmu sú stále aktuálne.



Možno konštatovať, že ani ubehnuté storočia neubrali predkladanému dielu nič z jeho sily, poetickosti a krásy. Naopak, záujem o túto literárnu pamiatku je čoraz väčší. Nech sa tento náš vydavateľský počin stane príspevkom ku kultúrnemu, jazykovému a duchovnému zblíženiu bratských slovanských národov.