Na začiatku svojej tvorivej cesty sa Chlebnikov vyjadril: "Kepler napísal, že počuje hudbu sfér. Ja ju však vnímam nielen ušami, ale aj očami, rozumom a celým telom." Chlebnikov žil hudbou sfér, ktorú sa usiloval prepísať do jazyka ľudí, aby aj oni počuli jej majestátne, vznešené tóny a jej prostredníctvom sa nadchli pre svoju budúcnosť. O sebe v jednej básni povedal, že je ten, "čo celú Zemeguľu nosí na malíčku pravej ruky". Jeho pohľad na život na zemi, ktorý sprostredkúval cez svoju poéziu, je pohľadom z perspektívy vesmíru. A jeho život na zemi, absolútne odtrhnutý od materiálneho sveta, bez peňazí, domova, strechy nad hlavou pripomína život tradičných ruských stredovekých pútnikov za pravdou:

Málo mi treba!
Krajíček neba
a kvapku mlieka.
A okruh neba,
mračná, čo letia.