Pásmo Talitha kum – Dievča, vstaň! je štrnástou zbierkou poézie Gabriely Spustovej Izakovičovej. Autorka v nej vedie dialóg so svojím najvnútornejším vedomím a svedomím. Pokračuje tak vo svojej línii logosart tvorby, meditačnej poézie, ktorá akoby nadväzovala na pure poetry dávnych básnikov, pre ktorých bola poézia modlitbou, čo považovali za pôvodný zmysel poetickej tvorby. Celou zbierkou sa vinie intímny rozhovor so Stvoriteľom a Vykupiteľom o Božom zľutovaní, milosrdenstve, láske a vernosti - o eleos a chesed.

Vetu Talitha kum! Dievča, vstaň! nájdeme v evanjeliách pri vzkriesení Jairovej dcéry. A práve takéto vzkriesenie autorka pociťovala pri písaní tejto zbierky, ktorá je subjektívnou meditáciou na duchovné cvičenia, no zároveň je výpoveďou o vnútornom svete ženy, ktorá sa dotýka skrytého podložia, kde možno nájsť zásobáreň životodarných podzemných vôd. Pociťuje potrebu znovu sa vrátiť k hlbšiemu ponoru do hlbín ľudskej spirituality, meditácie a kontemplácie, aby lepšie porozumela sebe, svojmu životu a našla zdroj skutočnej radosti, pokoja a šťastia. V básňach cítiť existencionalizmus a symbolizmus. Po sonetoch, sestínach, rispetoch, tercínach, rondeloch, elegickom distichu, poémach či básnických experimentoch dielo Talitha kum je jedinou básňou – pásmom voľných veršov, ktoré vznikalo päť mesiacov. Sled veršových zoskupení nedelia ani nadpisy, hoci je zbierka rozdelená na XIX oddielov a nový sled myšlienok je v prvom riadku zvýraznený. Autorka v pásme veršov nevyužíva ani rým, ani rytmus, ak predsa, tak len ako scénický tanec myšlienok a slov...