celým menom Michail Pavlovič Šiškin, sa narodil v Moskve, vyštudoval Moskovský štátny pedagogický inštitút, neskôr vystriedal niekoľko zamestnaní, napríklad pracoval ako pouličný zametač, cestný robotník, novinár a tlmočník. V roku 1995 odišiel aj s rodinou do Švajčiarska, kde žije dodnes. Debutoval poviedkou Hodina krasopisu (Urok kaligrafii, 1993), ktorú publikoval v časopise Znamia, kde vyšla aj jeho románová prvotina Larionovove zápisky (Zapiski Larionova, 1993; knižne ako Každého čaká jedna noc – Vsech ožidajet odna noč, 1993). Výber z literárneho diela: Dobytie Izmailu (Vziatije Izamaiľa, 2000), Venušin vlas (Volos Venery, 2005), Listovník (Pismovnik, 2010). Píše aj populárne náučnú literatúru. Šiškin je nositeľom viacerých významných literárnych ocenení (dva razy získal cenu Veľká kniha, Národný bestseller a i.), literárna kritika ho považuje za jedného z najpozoruhodnejších, najvýraznejších a najtalentovanejších súčasných autorov, ktorého tvorba nadväzuje a je porovnateľná s velikánmi ruskej literatúry (Tolstoj, Čechov, Bunin, Nabokov alebo Sokolov a ďalšími), jeho knihy v Rusku označujú za literárnu udalosť