Popri kunsthistorických štúdiách, výtvarných monografiách či esejistike reflektujúcej aktuálne filmové či výtvarné dianie sa Juraj Mojžiš od konca šesťdesiatych rokov venoval - zdanlivo úchytkom – aj písaniu prózy.
Zbierka prozaických textov poskladaná z prác publikovaných časopisecky, prípadne dosiaľ neuverejnených, predstavuje autora ako kritického pozorovateľa reality s vycibreným zmyslom pre iróniu a sebairóniu. Od variácie na apokryf, cez neorealisticky zachytený výrez z obrazu povojnovej periférie až po trpké „zmúdrenie dona Juana“ majú čitatelia šancu zoznámiť sa so sivým i prifarbeným svetom podľa Juraja Mojžiša.