33

Silvia Jágriková

Kníhkupec

4. júla 2024

Autobiografický komiks Štěpánky Jislovej je úprimný odvážny počin presahujúci naše vnímanie konceptu zložitosti medziľudských vzťahov, vrátane vzťahu k sebe samému a tiež to ako výchova a prežité, hlavne nespracované traumy, ktoré si nesieme po boku ako životných sprievodcov, ovplyvňujú naše budúce vzťahy.
Srdcovka na prvý pohľad pôsobí ako prostý grafický román o rozchode, srdcervúcej láske, prekvapí však svojou psychologickou hĺbkou a prežitkami, kde nejeden čitateľ nájde sám seba. Osobne kladie otázky rezonujúce v hlave, rozochvievajúce vnútro a svojou intimitou sa môžu javiť ako nepríjemné.
Postavy cez knihu rastú, dospievajú, vyvíjajú sa a obklopené psychickou manipuláciou na seba nabaľujú prežitky z toxických vzťahov, ktoré ich oslabujú a vyvolávajú v nich pocity neistoty a pochybnosti o vlastnom zdravom úsudku.
Po grafickej stránke dominujú v knihe odtiene modrej a červenej farby, vo vzájomnom kontraste robia dielo nielen jedinečným, ale aj kladú dôraz na dôležitosť zdelenia hlavnej myšlienky konkrétnej grafiky.
Určite neodkladajte čítanie Srdcovky, pretože je skvelá a lieči, vrelo odporúčam.

??—>????—>??

V krátkosti, vysvetlenie mnou zvoleného nadpisu tejto recenzie:
- Prvé srdce je kartové, ako symbol toho, že karty nám rozdané si nevyberáme.
- Zlomené srdce nemusím bližšie vysvetľovať, eventuelne sa stáva, keď vieš čítať a dočítal si sa až sem, tak s najvyššou pravepodobnosťou vieš, o čo tu beží.
- Nuž a posledné je srdce celé, skutočné, to najklasickejšie, obyčajné, a tým krásne. Je to srdce, ktorým chcem vlastnou vierou podporiť posolstvo komiksu Štěpánky Jislovej - že ľudia sa môžu meniť, majú moc kompresnúť prach, na ktorý život ich srdce rozomlel, do diamantu, ktorým usmerňujú svetlo len na tých, ktorých si vyberú a ktorí si to zaslúžia. Posledné je srdce, ktorému sa treba neustále učiť - učiť sa vážiť si ho aj ho mieniť.

Rozrevalo ma už venovanie, čo viac dodať. Lepšie skrátka nevymyslím do svojej vlastnej potenciálnej a možno nikdy neuskutočnenej knihy.

Srdcovka je pevne, krásne a zdravo psychologicky podkutá. Tento rozmer individuálnej zodpovednosti, sebauvedomenia a starostlivosti o seba nekonečne cením.

Detailne a do akej miery sa s dielom identifikujem či existuje prienik životných skúseností mňa a autorky, to si nechávam pre seba. Avšak, chcem vyjadriť vďaku za guráž podať toto svedectvo.

Je to jedinečné dielo o dospievaní, ľudskosti a nádeji.

Vizuálna stránka komiksu mi prišla citlivá a jemná. Práca s jednoduchou farebnou škálou dala geniálne vyniknúť kontrastu, izolovanosti protagonistky od zvyšku diania, prípadne - dvojfarebnosť evokuje polaritu - dva póly magnetu, verím, že nenadarmo boli vybrané práve červená a modrá farba, aby značili všeobecnú tendenciu vzťahovať sa práve k tým ľuďom, ktorí evokujú protipól našich odžitých problémov a nespracovaných tráum.
#silnoodolávamnutkaniuspraviťztohtomotivačnýprejav
o tom, ako dva konce svojko magnetu treba najskôr spojiť dokopy, a až potom sa navliekať na jednu spoločnú šnúrku okolo krku osudu (chokuj ho, čo to dá). Alebo až potom, ako uzavretý kruh, sa navleč na prst niekomu hod(not)nému - ako zlatá obrúčka.
#hupsstalosasmolaneskoro
Červená a modrá ako okysličená a neokysličená krv na zobrazení srdca. Srdcovka.
~ Mocne nadinterpretujem, som si vedomá.

V autorkinom štýle cítim detskú ostrosť zaoblenú životnou skúsenosťou a dospievaním. Pretože ostrosť je destká vlastnosť. Vekom, časom, rastom sa zaobľuje, približuje sa dokonalosti a tomu prírod(ze)ne najoptimánejšiemu tvaru - guli. Keď Vám niekto bude tvrdiť, že vekom sa z Vás brúsi diamant, Vaše vnímanie sa zostruje ako aj hrany, pošlite ho do hája. Taký životný pohyb je spiatočníctvom, utvrdzovaním sa v tom, že mám právo nerásť skutočne a môžem hranami rezať iných namiesto starania sa o ich zaoblenie. Zostrovanie je alibizmus, zaobľovanie pokor(e)ný osobnostný rast.

„Někteří lidé v mnoha ohledech nikdy nedostali od života šanci.”
„Vyšší síla neodměňuje ctnosti jako v pohádkách.”
„Nebyl to konec světa. Byla to věc, co se mi stala.”

Ďakujem.