V starovekých Aténach na pódiu Dionýzovho divadla pod Akropolou dominovala tragédia. No popri dramatickom umení dostávala priestor aj komédia, ktorá sa objavovala v satyrských hrách po predvedení tragických trilógií, ale aj ako samostatný žáner. A práve komédia bola náplňou tvorby Aristofana, ktorý sa stal najznámejším predstaviteľom starej atickej komédie. V jeho podaní komédie nezaostávajú za tragédiami najvýznamnejších dramatikov, ktorými boli Aischylos, Sofokles a Euripides. V Aristofanových hrách sa neraz prejavuje kritický postoj k dianiu jeho čias, vo vtipných scénach paroduje i významné činy, ktoré prinášajú do života ľudí iba strasti a nepokoj. Svojou tvorbou, z ktorej sa nám zachovalo jedenásť komédií, sa zaradil k najlepším osobnostiam antickej drámy a najvýznamnejším predstaviteľom starovekej komédie.

Vo svojom diele Vtáci nás zavádza do nebeských výšin, kde lietajú iba vtáci a budujú si svoj nový svet. V diele Žaby zasa autor zostupuje do podsvetia, aby vrátil k životu na zemi Euripida, Sofokla či Aischyla, keď krátko pred napísaním tejto hry opustili pozemský svet Euripides a Sofokles. Publikáciu dopĺňa štúdia Miloslava Okála Aristofanes, jeho doba a dielo, ktorá podrobne rozoberá tvorbu Aristofana, hovorí o vývoji starej atickej komédie, v stručnosti vysvetľuje všetky zachované Aristofanove hry a zaoberá sa jeho životom a vplyvmi doby, v ktorej žil, na jeho dramatické umenie.