Viac o knihe

#novely#antológia#poviedky#cesta ku šťastiu#duchovný život

Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pikaresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšie, ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách? ...

Čítať viac

Naše katalógové číslo

1229783

Počet strán

229

Väzba

pevná väzba s prebalom

Rozmer

145×208 mm

Hmotnosť

399 g

Rok vydania

2010

Edícia

Próza

Štýl

filozofický

Jazyk

slovenčina

Pôvod

Slovensko

Vydavateľstvo

Vlna

Pre koho

pre dospelých

Kategorizácia

Knihy
Beletria

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,0 / 5

3 hodnotenia

	1
	0
	0
	2
	0

Ako sa páčila kniha vám?

Pridať recenziu

Recenzie čitateľov

Neoverený nákup

11.2.2013

Názor čitateľa

Výborné čítanie. Čítať viac

Plepo

Neoverený nákup

11.1.2012

Názor čitateľa

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prajete si ho zobraziť? Do top ten Anasoft litery 2011 sa prepracoval aj román Petra Macsovszkého s nezvyčajným názvom Mykať kostlivcami. Slovák Šimon Blef sedí v amsterdamskej krčme a pije pivo za pivom a jenever za jeneverom. Vlastne celá kniha je vtesnaná do jedného "picieho" popoludnia. Šimon čaká na ženu, Holanďanku Estrellu (nakoniec vysvitne, že je s ňou rozvedený), bilancuje svoj život a predstavuje si, že napíše román. Nenecháva ani nitku suchú na otcovi (rozviedol sa s jeho matkou a založil si novú rodinu), ani na matke (tej nakladá tiež úplne brutálne), nevraviac o kamarátoch. Slovensko je pre Šimona veľmi zlou spomienkou, no ani Holandsko nie je terno, nevie poriadne reč, furt je sychravo, ženy sú tučné atď. Tak si len tak "nezamestnanecky" pije. Keď má pocit, že je pod vplyvom alkoholu, ide sa na hajzel vygrcať (siahodlhý opis). A pije ďalej. Pri spomienke na expriateľov si takto nejako zafilozofuje: "Buď si so mnou, alebo pre mňa neexistuješ. Kto nesedí so mnou v tejto krčme, za týmto stolom, ten je pre mňa mŕtvy". Šimon toho za tých pár hodín vypije neúrekom. No na jeho dumkách a rozprávaní sa to neprejavuje, teda aspoň spisovateľ tú stúpajúcu hladinu OH v krvi nevie "zreálniť" (ako sa to brilantne darí napr. Rakúsovi v Temporálnych poznámkach). Kniha sa dá prečítať, ale nie je to veru nič moc a je takmer isté, že po nej nesiahnem opäť. Mňa osobne v knihe vyrušovali také prvoplánové antikatolícke výlevy. Neviem neviem, no žeby sa z tých vyše 200 vydaných SK beletrických diel r. 2010 nenašlo niečo lepšie (krajšie, čitateľnejšie, zmysluplnejšie...), než títo "mykajúci sa kostlivci"? Čítať viac

---