Príbeh o čajke Jonathanovi Livingstonovi je básnickou prózou plnou ženskej kozmickej energie a rozprávkovej nádhery. A preto sa čitateľov na celom svete zmocňuje vnútorné chvenie a cítia, že naša pozemská rodina i krajina sú oveľa väčšie, než si predstavujeme. A hoci mnohých trápi osamelosť, lebo žijú s ľuďmi, ktorí nechápu ich srdce a dušu, nie sú sami. Čajky a napokon všetky zvieratá nás spájajú vo svojej nevinnosti a vnútornej múdrosti s naším Domovom.