Venuša v kožuchu - Masoch a masochizmus

Gilles Deleuze

Je jedným z najoriginálnejších a najinšpiratívnejších francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia. Pri rozvíjaní svojej vlastnej filozofickej problematiky sa často obracal k podnetom, ktoré sa zrodili v takých oblastiach ako literatúra, film, výtvarné umenie alebo aj kvantová mechanika, biológia a neurológia. Charakteristickým znakom jeho myslenia je schopnosť zachytiť mnohotvárnosť a nezredukovateľnú jedinečnosť kultúrnych, vedeckých a spoločenských pohybov. Túto svoju schopnosť v plnej miere prejavuje aj v práci o Sacherovi - Masochovi, vydanej pôvodne v roku 1967. Deleuze tu s veľkým porozumením predstavuje literárne podoby jeho diela a zároveň sa usiluje rozbiť zjednodušujúcu koncepciu sadomasochistickej jednoty, ktorú prijíma psychoanalýza.

Leopold von Sacher - Masoch

Bol rakúskym prozaikom a dramatikom. Gymnázium skončil v Prahe, neskôr študoval právo, matematiku a históriu. Pôsobil v Grázi ako docent histórie. Po roku 1860 sa stal slobodným spisovateľom a novinárom. Od roku 1882 žil v Nemecku. Je autorom veselohier Muž bez predsudkov, románov Haličský príbeh, Kaunitz, Posledný kráľ Maďarov, Rozvedená žena, Had v raji, žánrových obrázkov zo života haličských židov a roľníkov Židovské poviedky, Haličské príbehy a erotickej prózy, ktorú napísal vo viacerých cykloch (z hlavného cyklu Kainovo dedičstvo je aj novela Venuša v kožuch, ; ďalej tri zväzky príbehov Viedenské mesalíny, šesťzväzkový opus Kruté ženy. V roku v čase najväčšej autorovej slávy, použil lekár Krafft - Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, odvodený od spisovateľovho mena, pod ktorým zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie.

Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.