Dobrý psychotriler. Pre tentokrát som sa rozhodla čítať knihy od tejto autorky radšej v českom jazyku (Ostré predmety boli v slovenčine preložené na zaplakanie) a neľutujem.
Pred xy rokmi som videla film, nepamätala som si z neho veľa, no hlavná myšlienka mi utkvela v pamäti, už vtedy ma veľmi zaujala a to ma doviedlo aj ku knihe, s ktorou som roky otáľala.
Čítalo sa mi to ľahko a dobre, autorka tému a hlavne postavu Amy zvládla dobre - zo začiatku pri čítaní denníka sme drvivá väčšina naklonená nezvestnej. Nick a tá jeho povaha a hlúpe poznámky mu nepridávajú na dojme nevinného. Ako v každom manželstve, aj tu sa skrýva niečo viac a ich vzťah sa ukáže byť nanajvýš komplikovaný. Amy mi bola miestami sympatická (človek naozaj musí mať obdiv k jej trpezlivosti, pozornosti na detaily, atď...), no počas čítania konca sa aj moje sympatie viackrát zľakli a lapali po dychu. Mne sa záver páčil asi najviac, lebo dopadol dosť psycho a to som nečakala.

To snáď nemyslíte vážne, že toto je kvalitné dielo a spisovateľka má vycibrený spisovateľský jazyk. To je diletantizmus. Neohrabané, plytké opisy, lacná vulgarita, roztratené myšlienky v Amynom denníku. To iste nebol úmysel, ale autorkina neschopnosť napísať dielo hlbším, konzistentnejším a pútavejším spôsobom. Kladné recenzie sú buď prejavom nízkeho vkusu a schopnosti chápať tak obsah, ako (a hlavne) i formu diela. Počet predaných výtlačkov v USA len ďalej dokladá podpriemernosť čitateľskej verejnosti. Umelo vytvárané bestsellery za účelom zisku a úpadku všeobecného vkusu človeka, sú len ďalším dôkazom dekadencie doby.