Po knihe Jedného dňa v decembri som siahla na základe množstva pozitívnych recenzií a keďže sa blížili Vianoce, chcela som sa trošku naladiť na sviatky. Zostala som však nemilo prekvapená, že okrem faktu, že dej knihy začína v decembri a niektoré časti popisujú aj predvianočný Londýn, sa sviatočná atmosféra vlastne nekonala.
Chcela som si teda užiť pekný romantický príbeh, no veľmi ma rušilo autorkino skákanie v čase, kedy miestami preskočila aj pol roka v živote hlavných hrdinov, inokedy jeden mesiac a nejako som mala pocit, že mi asi niečo ušlo. Navyše som stále mala pocit, akoby sa nič poriadne nedialo. Laurie a Jack sa vedome rozhodli, že neurobia žiadny krok, aby boli spolu. Jednoducho čakali a čakali a čakali a čakali. Keby neboli spolu vinou nejakých okolností, nepoviem ani pol slova. Rozhodli sa, že ani jeden z nich neurobí ten odvážny krok, neukončí svoj vzťah a nedá tomu druhému jasne najavo, že chce byť s ním. A to ma neskutočne rozčuľovalo.
Celú knihu som tak aj ja len čakala a trpela, kedy sa konečne rozkývu. Trvalo im to "len" 10 rokov !! a to podstatné sa odohralo v poslednej kapitole. Dej bol preto zbytočne príšerne natiahnutý a kľudne mohol byť o polovicu kratší.