Elegán s menom Robert Langdon opäť zasahuje,
Svojimi vedomosťami o kultúre, náboženstve či symbolike snáď aj vesmír presahuje.
Už len samotný názov zázračne znie ako Pôvod,
Na prečítanie piatej časti si každý jeho fanúšik nájde vskutku dobrý dôvod.
Dej sa tento krát odohráva v slnečnej Barcelone,
Za vraždy účastníkov tejto knihy by sa nehanbil ani Don Corleone.
Pútavou knihou prevedie nás aj pár zaujímavých postáv,
Královi, princovi či umelej inteligencii nevyrovná sa žiadna rockstár.
Dve otázky znejú z éteru všetkých kontinentov,
Dotknúť sa to môže hlavne náboženských prominentov.

Robert Langdon je skutočne charizmatická postava ktorá dodáva knihám od Dana Browna ten základný oporný bod o ktorý sa môže opierať. Čitatelia vyčítajú autorovi, že opakované vykrádanie svojich diel nalinajkovaný dej by už mohlo skončiť, no ja tvrdím opak. Každá kniha v ktorej vystupuje Robert Langdon je svojim spôsobom iná aj keď isté črty majú spoločné, no nemôžem povedať, žeby tie knihy boli o tom istom. Dokonca príliš nesúhlasím ani s tým, že sa Brownove romány viac podobajú sprievodcami pamiatok podľa mňa práve skvele zachytáva to, čo bežný človek laik prehliadne. Áno, isté opisy sú až príliš podrobné a mnoho krát sa človek ako turista aj môže cítiť, ale pre mňa to nie je vec, ktorú by som kritizoval.

Pôvod mal podľa mňa pomalý rozbeh, nie však v zlom slova zmysle. Očakával som čo a kedy sa zvrtne a akým smerom sa bude príbeh uberať. Následne prišiel ten zlomový okamih ktorý Brown používa v takmer každej knihe a dej začal naberať rýchlosť a aj smer. Bol som milo prekvapený ako ma to všetko baví a aj keď nie som príliš horlivý fanúšik umenia čo klamem, som v podstate totálny laik zaujímali ma všetky zaujímavosti, opisy či informácie, ktoré na mňa Robert Langdon a jeho súputníci vyvalili. V príbehu sme našli aj zopár prekvapení či zvratov a autor sa pokúša zmiasť čitateľa rôznymi prídavkami (či už vedľajšie postavy a ich príbehy), no kto je tým „padouchom“ začína čitateľ tušiť už aspoň v polovici. Je to v podstate ako s kriminálkami ktoré 50 strán pred koncom odhalia 5 vrahov, no čitateľ vie že to nie je ani jeden z nich, pretože o čom by vlastne tých zvyšných 50 strán vlastne bolo? A tak už dochádzajú možnosti a čitateľ už vie, kto sa tým vrahom/zlodejom/naničhodníkom stane ešte predtým, ako to je odhalené.

Musím však podotknúť že takýto zvrat sa mi aj páčil pretože to bolo netypické a trochu iné na čo som zvyknutý. Kniha sa mi páčila, prirovnal by som ju kvalitou k Infernu, no jeho prvotiny Da Vinciho kód a Anjeli a Démoni u mňa vyhrávajú na prvej čiare.
Na Brownovi sa mi páči, že jeho knihy sú mystické a venujú sa témam, ktoré nie sú u verejnosti obľúbené. Zaoberajú sa nie len istými konšpiráciami, spolkami či kritikou cirkvi, ale spája to všetko s históriou, umením a kultúrou. Pre mňa skvelá kombinácia pri ktorej si človek rozšíri obzory v každom smere, čo sa v románoch stáva málokedy.

Na záver len toľko, že Pôvod bol skvelo začatý, skvelo rozbehnutý, zaujímavo ukončený, len som čakal od toho hlavného „prekvapenia“ niečo viac ako len prezentáciu (ktorá bola síce zaujímavá, no akási nemastná, neslaná). Aj napriek tomu to bola spanilá jazda ktorú hodnotím plným počtom.

Asi je to jen můj pocit, ale kouzlo Dana Browna a jeho vědecké tajemno se postupem času vytrácelo. A v této knize pro mě absolutně zmizelo. Knihu jsem přečetla nejspíš z povinnosti, protože je to přeci jen Brownovka a cítila jsem jako svou knižní povinnost Počátek dočíst. Po této knize (bohužel i autorovi) bych už nesáhla v knihkupectví, ani veřejné knihovně dobrovolně. Bohužel.