„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho.
Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne... Čítať viac
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho.
Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je... Čítať viac
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 23 dní.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Koniec Eddyho
Édouard Louis
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho.
Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je...
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 10 dní.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 31 dní.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho.
Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je to však len príbeh detstva a dospievania poznačený postupne odhaľovanou homosexualitou hlavného hrdinu. Je aj o sociálnej nerovnosti, sexualite i násilí, no najmä o hľadaní si vlastnej cesty za slobodou medzi úzkymi mantinelmi súčasného sveta.
Édouard Louis je jedným z najväčších objavov súčasnej francúzskej literatúry. Svoj knižný debut inšpirovaný vlastným životom vydal ako dvadsaťročný a vo Francúzsku sa ho predalo viac ako 300 000 výtlačkov.
Odvážny a bravúrne napísaný román Koniec Eddyho balansuje na hrane literárnej fikcie a dokumentu. Nástojčivé otázky, ktoré nám kladie, by nemali zostať bez odpovede.
Kniha Édouarda Louisa vychádza v preklade Andrey Černákovej.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Velmi přístupně napsaný příběh kluka, kterému se k jeho smůle líbí kluci. Smůla je to z toho důvodu, že bydlí na francouzském venkově a jeho okolí by to z něj raději vymlátilo, i když jim to nikdy explicitně nepřiznal. Měl ovšem smůlu i v tom, že nesl vlastnosti, které se v očích jeho okolí stereotypně pojí s mužskou homosexualitou, mezi ně například počítán i vyšší hlas. Je to sonda do vědomí hlavního hrdiny a jeho nejbližších, kteří mu ale blízcí nejsou vlastně vůbec. Ale trhala mi žíly, to teda jo.
Neskutočne citlivo napísaný príbeh chlapca, ktorý je nútený počas celého svojho dospievania bojovať sám so sebou. Bojovať, aby zapadol. Aby bol taký, akého si želali jeho rodičia, súrodenci, ľudia z dediny. Aj napriek enormnej snahe však postupne zistí, že to kým je, nie je možné zmeniť. Že človek nemôže ovplyvniť to kým je, prípadne kto ho priťahuje, alebo kto sa mu páči. Jediná vec, ktorá mu zostáva, je prijatie seba samého bez výnimky.
Rozhodne odporúčam prečítať každému. Najmä však ľudom s predsudkami, ktorým možno práve táto kniha pomôže otvoriť oči.
Zo začiatku som knihu chcela odložiť. Zdala sa mi obyčajná. Akoby mi nedávala nič nové. Neprijímala sa mi príjemne. Skúmala som, prečo to tak cítim. A samozrejme, že možno nevynachádza nič nové, nevymýšľa, ale podáva svedectvo a nastavuje zrkadlo. A to už zanedbateľné a prázdne rozhodne nie je.
A práve preto, že šlo o zrkadlo, bol môj pohľad doň taký nepohodlný. Realita nie je vždy pekná.
Myslím na Hemingwayove, nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe. Viem, že nespasím svet empatiou, ale verím, že človek niekoho môže čiastočne zachrániť tým, že hovorí alebo píše o sebe. To je, v mojich očiach, prípad knihy Koniec Eddyho. A moja empatia už môže byť len malým dôkazom toho, že to má zmysel. Zvedomená empatia potom dokáže dôjsť k záveru, že nielenže svedectvá majú zmysel, ale sú aj nutnou podmienkou prežitia ľudskosti.
- (medzi)ľudskosti
Keď sa toto knihe podarí, stáva sa apelom na spoločnosť, ktorá jej dala vzniknúť.
Štýl Édouarda Louisa je navyše poetický a čistý svojou jednoduchosťou, skrátka kniha z francúzskeho originálu, to by Vám malo povedať až-až.
Keď som začal čítať knihu, bol som presvedčený že sa odohráva niekde v začiatku druhej polovice 20. storočia, a nie v modernej dobe. Žiaľ, iba mi to pripomenulo, že aj v modernej krajine v moderných časoch môže byť otázka homosexuality takto vyexponovaná. Autor rozpráva svoj príbeh autenticky, mrazivo, a vyjadruje ním svoje vysporiadanie sa s úvodnou životnou etapou. Tá preňho končí, a začína nové obdobie, kde to, kým je, nemusí byť nutne definované tým, koho miluje. Oceňujem preklad do slovenčiny, dobre sa čítal a správne zachytil podstatu knihy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pocity z knižky u mňa pretrvávajú aj takmer rok po jej prečítaní. Najprv som prečítal len zopár strán až po odsek, ktorý končil približne vetou: "Na urážky sa nedá nikdy zvyknúť." Taká jednoduchá veta, ale bohužiaľ kruto pravdivá. Pri hľadaní tohto citátu som si pripomenul ďalšie nádherné citáty o tom ako sa nebáť toho byť iným a ako sa vyhrabať aj z toho najhlbšieho dna.
To "rodinné" prostredie mi teda (bohužiaľ) silne pripomínalo slovenský vidiek, kde sa toleruje alkoholizmus a domáce násilie (hlavne, nech sa to vyrieši za dverami v rámci rodiny) a božechráň, aby ste vybočovali z dopredu určenej mačoistickej škatuľky a chceli byť niekým iným (lebo, čo povedia ľudia). A vy sa v tomto musíte naučiť žiť.
Keď som sa potom po pár týždňoch ku knihe vrátil, ten citát som mal stále v hlave až do konca. Dočítaval som knihu rýchlo, aby som ju mohol vrátiť do knižnice, no ten koniec ma tak rozsekal, až to bolo ako nečakaný úder do brucha (možno to tak cítil aj Eddy), ktorý som musel pekne dlho rozdýchať. Konečne ste niekde, kde veríte, že zapadnete, máte malé svetielko nádeje a stačí jedna veta, kruh sa uzavrie a začne odznova a zistíte, že ste tam, kde ste boli, len šikanátori sú viac nóbl. Lebo na urážky sa nedá nikdy zvyknúť.
Keďže viem o čom zhruba sú ďalšie knihy a chystám sa na ne (len sa na ne treba očividne psychicky obrniť), tak strašne dúfam, že Eddy sa z toho dna dokázal vyhrabať s čo najmenším množstvom tráum a hlavne, že je šťastný.
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
24.6.2024
Eddy je homosexuál, no snaží sa to pred všetkými skryť (aj sám pred sebou), lebo je takto vychovávaný. Jeho rodina mu dáva jasne najavo, že líšiť sa nie je normálne. A tak chlapec zvádza so sebou boj. Chce vyhovieť požiadavkám okolia, ale nevie ako. Napokon je to on, kto najviac trpí. Kto netuší, kým je a hľadá sám seba v lži, ktorá je priehľadná ako sklo. Celá jeho osobnosť sa proti tomu búri, no telo neklame. Čitateľ vidí tento neľahký súboj tela a mysle a jeho duša plače. Ako sa to skončí?
Situácie sú veľmi ťažké na psychiku čitateľa. Nič pekné sa tam nedeje, takže ak nemáte chuť na takýto typ literatúry, knihe sa radšej vyhnite, pretože si nezaslúži negatívne hodnotenia. Áno, je surová. V niečom mi pripomínala Na Zemi sme na chvíľku nádherní a v niečom Shuggieho Baina. Ak ste obe diela čítali, tak si viete predstaviť mieru beznádeje, ktorú vám odovzdá.
Eddy je šikanovaný a ani doma to nemá ľahké, lebo jeho najbližší odmietajú akceptovať inakosť. Snaží sa nebyť iný. Táto snaha mi lámala srdce. Bolo ťažké sa na to pozerať. Bolo ťažké byť svedkom všetkých situácií, ktorým musel hlavný hrdina čeliť. Chcela som čítanie vzdať. No zároveň som nemohla, lebo som mu veľmi priala šťastie. Túžila som poznať koniec, aj keď ma to ničilo. Ak máte radi ťažké príbehy plné bolesti, tento by ste si mali prečítať. Nesadne každému, no je kvalitný. Síce ste sa s podobnými knihami určite stretli, ale diel na túto tému nie je nikdy dosť. Ja hodnotiť hviezdičkami nejdem, lebo ma čítanie príliš ničilo a k tejto absyntovke sa vrátiť nechcem. To však neznamená, že čitateľovi neotvára oči.
Koniec Eddyho sú zápisky z detstva a dospievania autora na chudobnom francúzskom vidieku. Prečítal som ju na jedno posedenie. Z tejto knihy sála obrovská úzkosť a zúfalstvo. Počas čítania som mal chuť nasadnúť na lietadlo a ísť Eddyho zachrániť. Autor nám dáva možnosť nazrieť do svojho života bez pátosu či sebaľútosti. Popisuje ho jednoducho a úderne. Je to poriadna nálož. Na jednej strane stoja rodičia, ktorí podľa mňa nikdy nemali mať deti. Otec alkoholik, ktorý chce zo syna „poriadneho chlapa“ a narcistická matka bez štipky citu. Na druhej strane krutí spolužiaci, ktorí Eddyho systematicky šikanujú pre jeho zženštilosť. To všetko v kombinácií s chudobnou dedinou na pozadí, kde väčšina ľudí nemá ani maturitu. Uzatvára sa tak začarovaný kruh hnusu, homofóbie, nepochopenia a toxickej maskulinity. Táto kniha predstavuje stelesnenie všetkých strachov každého mladého gaya. Autor si ich prežil na vlastnej koži. Hrozná a výborná kniha zároveň. Toto by sa malo čítať na stredných školách. Opäť raz jedna z tých kníh, ktoré otvárajú oči. Odporúčam všetkým!
Pre mňa veľmi smutná kniha. Už tá veta na začiatku, že v detstve nič šťastné nezažil. Je mi ľúto, že niečím takým musel prejsť. V škole musel trpieť šikanu, nadávky, nepochopenie od vlastnej rodiny. Mal tú smolu, že sa mu páčili chlapci. Je smutné, že niečo také sa stále deje v 21. storočí.
Markéta
Neoverený nákup
16.11.2022
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Těžká a smutná kniha. Pořád jsem si musela připomínat, že se jedná o Francii devadesátých let, nikoliv padesátých. Nečekala jsem, že se něco takového v 21. století v západní Evropě děje a mám o čem přemýšlet.
Jakub
Neoverený nákup
17.6.2022
Kniha ma preniesla späť do detstva, zasiahla ma a dostala na povrch niečo, o čom som si myslel, že som už nenávratne zakopal. Pre mňa bolo čítanie osobným zážitkom a som za knihu vďačný.
Veľmi silný príbeh chlapca, ktorý si myslel, že sa musí zmeniť kvôli "zvyšku sveta".
Toho sveta, čo takých ako on odsudzuje, zosmiešňuje, zraňuje... Odporúčam všetkými desiatimi
Po dlhšej dobe som opäť raz siahla po knihe z edície 100% a nemohla som si vybrať lepšie, ako autobiografický príbeh mladého francúzskeho spisovateľa - autora, ktorý v detstve úpenlivo bojoval proti nálepke, ktorá mu bola pridelená - homosexuál. Skutočnosť, ktorú počas svojho dospievania vehementne odmietal, všakovakými spôsobmi sa snažil zapadnúť, nevyčnievať z davu, byť normálny, a to aj napriek bolesti, utrpeniu a nekonečnému boju s vlastnou prirodzenosťou, ktorú kvôli komfortu iných denno-denne zažíval. V úprimnom svedectve sa čitateľ dozvedá viac o spoločenských normách oďľahlejších oblastí severného Francúzska, o chudobe a biednych podmienkach, v ktorých vyrastalo nejedno dieťa, a zároveň je spolu s Eddym nútený vyrovnávať sa s výsmechom a šikanou zo strany rovesníkov i starších. Koniec Eddyho však nie je len spoveďou o vnútornom konflikte nešťastného, nepochopeného jedinca, ktorý sa snaží zmieriť sa s vlastnou „inakosťou“, je aj autentickým zobrazením toxickej spoločnosti. Spoločnosti, v ktorej prevládajú predsudky a život jednotlivca podlieha očakávaniam ostatných, spoločnosti, v ktorej sa potláča emocionalita a miesto pre citlivý prístup a otvorenú myseľ neexistuje, kde sú násilie, hrubé zaobchádzanie, urážky a degradácia považované za prejav sily a nadradenosti. Útla no mimoriadne silná kniha, ktorá poukazuje na to, ako veľmi vie človeka ovplyvniť negatívny pohľad okolia, strach z odmietnutia, ba dokonca nenávisť k sebe samému, pritom jediné čo stačí, je mať trochu pochopenia.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Edouard Luis nás vo svojej autobiografii vezme do chudobnej časti Francúzska, kde vyrastal v deväťdesiatych rokoch - kde vyrastal ako homosexuál v prostredí plnom toxickej maskulinity.
Eddy svoje spomienky nepodáva chronologicky, svoj život vykresľuje pomocou náhodných príhod, ktoré nám pomôžu vytvoriť si obraz o všadeprítomnej chudobe, o bolesti z toho "byť iný" i o komplikovaných vzťahoch s rovesníkmi, ktoré počas dospievania okúsil.
Tieto zážitky nijak neprikrášľuje, sú surové, doplnené autentickým jazykom vidieka. Rozprávanie vo viacerých momentoch odkazuje na súčasnosť, napovedá, že sa mu z tohto prostredia podarilo dostať a vybudovať si nový šťastnejší život, všetko to však podáva len v náznakoch, Koniec Eddyho nehovorí ten šťastný príbeh, práve naopak.
Za mňa zaujímavé a šokujúce čítanie podané svojským štýlom, záverečná báseň o začiatku jeho štúdia na strednej škole ma však príliš nebavila.
V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.
Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.
V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.