Hlavnou úlohou práce je podať – v najlepšej miere, na základe archívneho výskumu a dostupnej literatúry – obraz problematiky vyučovania náboženstva na Slovensku v období rokov 1948 – 1973. Chronologicko-významovým spôsobom vykresľuje významné momenty zvolenej problematiky. Práca je tematicko-chronologicky rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola – Generálne línie vládnej politiky proti vyučovaniu náboženstva – sa člení na tri podkapitoly: 1.1 Legislatívne zásahy, 1.2 Administratívne zásahy a 1.3 Násilné a protizákonné zásahy. Prvé dve podkapitoly sumarizujú „právny“ podklad prenasledovania Cirkvi – ten však neraz nestačil, a tak sa režim často uchyľoval k porušovaniu vlastných zákonov, predpisov a nariadení, o čom sa píše v tretej podkapitole. Druhá kapitola má názov Reakcie biskupov a kléru. Rozoberajú sa v podkapitolách 2.1 Memorandá a obežníky biskupov, 2.2 Pastierske listy biskupov a 2.3 Listy a postoje kňazov. Napriek rozmanitým spôsobom prenasledovania a diskriminácie Cirkvi nedosiahol komunistický režim svoj hlavný cieľ – odtrhnutie Cirkvi od Vatikánu. Tretia kapitola, ktorá nesie záhlavie Učebnice náboženstva, sa opäť člení na tri časti: 3.1 Úradne tlačené katechizmy, 3.2 Prekladové katechizmy a 3.3 Samizdatové katechizmy. Cirkev mohla aj naďalej pôsobiť medzi mládežou, hoci tajne, najmä vďaka katechizmom preloženým z cudzích jazykov, ako aj vytvorením kvalitných domácich katechetických príručiek, ktoré sa šírili ako samizdaty.
