Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Cez rozprávky a poviedky som sa ako osem ročná dostala do sveta Harryho Pottera a odvtedy som vášnivou knihomoľkou, ktorá má stále v ruke alebo aspoň po ruke knihu. Mám rada hlavne beletriu, príbehy zo života, reportáže, životopisy a občas sa ešte nechám zlákať aj fantasy literatúrou. Mojím obľúbeným sú talianski autori, ku ktorým so sa dostala cez vydavateľstvo Inaque. Mám rada knihy, ktoré sa ma tak chytia za srdce, že si pri čítaní robím poznámky. Ak mám chuť na oddychovú literatúru siaham po detektívkach.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2022 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Neapolskú ságu som čítala pred šiestimi rokmi a vďaka nej som sa zamilovala do talianskych autorov, vydavateľstva Inaqua a hlavne do Eleny Ferrante. Je to vynikajúca autorka, už roky moja najobľúbenejšia. Píše zo života, ale tak reálne zo života, priamo, miestami až surovo a to je na tom to najviac fascinujúce. Nedá sa to opísať, proste toto si musíte prečítať. :-) No a ako ozajstný fanúšik Neapolskej ságy, som potrebovala nové vydanie, ktoré je do-ko-na-lé! Odporúčam!
Čítať viac
Kvety pre Algernona je moja nová citová záležitosť. Kam pôjdem, tam budem o nej hovoriť, pretože by si ju mal každý aspoň raz prečítať.
Krásna a citlivá kniha, ktorá má okrem krásneho posolstva a myšlienok na zamyslenie, na každej strane zrkadlo, do ktorého sa je ťažké pozrieť, ak ste čo i len raz súdili alebo sa posmievali niekomu ako je Charlie.
Prinútila som sa dať šancu tejto knihe, že čo keď si poviem “ok, nebolo to tak zlé”. Nestalo sa.
Možno to vyznie trápne a neprofesionálne, ale pozastavila som sa už pri strašne patetickom venovaní autorky. Knihu venovala Bohu. Knihu o sériových vrahoch. OK. Došlo mi, že je silne veriaca a akceptovala som to. Ozaj ma začalo iritovať však to, keď autorka strašne tlačila na pílu a počas celej knihy vnucovala tému láska k Bohu a viera. Aj v poďakovaní. Ale Boh podľa jej slov miluje každého bezvýhradne, takže môžem napísať, čo mám na srdci. #zhorimvpekle
Ďalšia vec, taká trochu mimo obsahu, ale aj k tomu sa dostanem. Zdrobneniny. Neznášam ich. A tu ich bolo toľko na jednej strane, že som skoro hodila šabľu. Potom ďalších 50 strán žiadna, ale už ma úplne prešla chuť. “…udieral ostrý novembrový vetrík…” Fakt? Alebo “bytík, ňufáčik, panička, kocúrik, nosík, tmavé studničky, hranolčeky, škatuľka, braček, sestrička”? #omg
A celkovo to bolo také naivné. Agenti FBI sa toľko “chichotali” ako som sa ja rozčuľovala, čiže celú knihu. #seriously ?
Nechápem, kde som nabrala silu pokračovať v čítaní, keď hlavnej postave tretí krát “vypadali z drdola pramienky gaštanovohnedých vlasov, ktoré jej lemovali tvár” a došlo mi, že autorka do toho bude pchať aj love story. #pleaseno
Celé zle. Proste nemám zďaleka toľko času čítať ako by som chcela, a toto bol veľký prešľap. Možno som príliš kritická a možno som naozaj vyrástla z toho, aby som čítala priemerné knihy.
Prečo som to teda predsa dočítala? Aby som samú seba utvrdila v tom, že po toľkých rokoch mám nos na knihy, a že keď mi intuícia našepkáva po 10 stranách, že to bude zlé, tak to nemám čítať ďalej. #imsorryimnotsorry
Jediné, čo môžem oceniť, aby som zas nebola úplna mrcha, je nápad, že vyšetrovateľkou je dcéra sériového vraha. To ma na začiatku zaujalo.
0/5
Úprimne. Neviem, čo si mám myslieť o tejto knihe. Rozmýšľam nad ňou tretí deň a prišla som len na to, že rozhovor s autorkou na DenníkN ma zasiahol emocionálne viac ako kniha.
Nevadila mi štylistika ani prázdne strany. Viem, čítať medzi riadkami aj medzi prázdnymi stranami.
Ale u mňa akosi neprišlo to absolútne vydesenie a znechutenie. Je pravda, že knihu mám doma vyše roka a toľko som sa na ňu odhodlávala, že som sa možno obrnila…ale skôr mám pocit, že mi ten pocit jednoducho neprešiel lebo nemal ako. Tým však ale netvrdím, že sa mi trávila ľahko!
V každom prípade dúfam, že sa autorke podarilo vypísať z tých najhorších spomienok, a verím tomu, že sa aj vďaka hypu okolo Anasoft litera a Cene René, upozornilo ešte viac na tému, pred ktorou je dôležité nezatvárať oči. Za mňa 2,5*.