Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Kniha na mna pri prvom prelistovani spravila dobry dojem.
Citaniu vsak bolo tazkym zklamanim. Uvodne kapitoly bol pre mna tazko stravitelny ale dufal som, ze ked sa prebijem ku Wernerovi von Braunovi, tak ziskam pevnu podu pod nohami.
Nestalo sa. Knihu som odlozil asi v polovici a neplanujem v nej pokracovat.
Skoda.
Bolo nám cťou vás obslúžiť už 30 krát. Vaša domáca knižnica musí byť skutočne výstavná!
Poznáte to - mať tak pilulku, ktorá by nám pomohla získať vysnenú figúru. Poznať trik ako zbohatnúť a byť úspešný.
Mať univerzálny recept na úspech. Extrakt všetkých vedomostí, naservírovaný priamo pred nás.
Ak niečo takéto hľadáte, tak ste to možno práve našli. A možno nie...
Kniha je zbierkou receptov na úspech od úspešných lňľudí z celého spektra ľudských činností, od vedy, športu, podnikania...
Tak to je jasná tutovka, poviete si, tu nie je čo pokaziť. Ako sa to vezme.
Autor v príhovore okrem iného nabáda čitateľa, že knihu nie je nutné čítať ako bežnú knihu od začiatku do konca ale skôr si vyzobávať veci potrebné podľa aktuálnej situácie. A musím uznať, že táto rada je vskutku veľmi dôležitá, ak nechcete aby kniha skončila založená medzi knihami, ktoré už nikdy neprečítate.
Aj napriek vyzobávaniu informácií, značná časť knihy pre mňa vyznela úplne do prázdna.
Respektíve, ak by som mal svoj čas a aktivity prispôsobiť návrhom autora, tak nerobím nič iné len meditujem, robím akro jogu, popíjam rôzne super nápoje, potím sa v sudovej saune atď.
Na obálke knihy je poznámka, že autor Tim Ferriss napísal aj bestseller s názvom "Štvorhodinový pracovný týždeň". Predpokladám, že v dôsledku vykonávania všetkých uvedených aktivít, mu na prácu naozaj nezvýši viac než štyri hodiny týždenne ... (Samozrejme len žartujem, Štvorhodinový pracovný týždeň som nečítal, tak ma prosím nekameňujte, že som ju tu spomenul)
Celým textom sa nesie veľa reklám na všemožné produkty, nápoje, športové potreby.
V knihe je samozrejme aj mnoho veľmi dobrých rád a zaujímavých návodov, len sú utopené v niektorých abstraktných poznatkoch.
Takže záverečné zhrnutie: môže byť kniha "Nástroje titánov" vaším švajčiarskym nožíkom na ceste za vysnenými cieľmi.
Môže!
Odpíšete sa k večnému neúspechu a biednemu životu ak si ju neprečítate?
Rozhodne NIE!
Na knihu som sa veľmi tešil, niekde uprostred knihy som bol z čítania dosť otrávený a len tak-tak som pokračoval v čítaní, druhá polovica už bola opäť trochu lepšia.
Ako už bolo uvedené v iných recenziách, kniha je o amerických 90tkách. O americkej politike a kultúre, takže bežný Európan sa v niektorých témach môže len domnievať.
To mne až tak neprekážalo. Je tu mnoho kapitol, ktoré pojednávajú o celosvetových kultúrnych fenoménoch, politických udalostiach, ktoré vytvárali svet ako ho poznáme teraz.
A potom prišli tie podľa mňa slabšie pasáže: vysoko umelecky intelektuálne úvahy nad kapelou Nirvana, porovnávanie Alanis Morissette a Liz Phair, pár stranová analýza queer komunity...
Nejak som nedokázal tieto pasáže uchopiť. A potom mi odpoveď na to všetko ponúkol sám autor ku koncu rozpravy o seriály Tie roky sedemdesiate. "Robilo to teda zo seriálu satiru? Alebo to bola pocta? Možno oboje. Možno ani jedno. Možno na tom nezáležalo. To je jedno. Koho to zaujíma?"
Mnohé témy ma žiaľ vôbec nenadchli. Len pre ukážku - o Phair autor píše:
"Dokonca aj domáce demoverzie nedokončených piesní, nahrané na kazety pod prezývkou Girly-Sound, boli vzácnymi podpultovými nahrávkami. Akoby ju geneticky upravili v nejakom indierockovom laboratóriu: feministka zo stredozápadu, ktorá vyvracia mužský hipsterký útlak a zároveň stelesňuje nerealistické fantázie každého takého hipstera. Na obale albumu sa objavila hore bez, ale nie spôsobom, ktorý by sa dal považovať za lacný."
Po prečítaní tohto textu sa možno niekomu, najmä ak ste umelecký nadšenec a kultúrny kritik, v hlave rozbehne kolotoč otázok v štýle "Robilo to teda z albumu satiru? Alebo to bola pocta? Možno oboje. Možno ani jedno. Možno na tom nezáležalo."
Mne však bežala po rozume jedine otázka "Koho to zaujíma?"
Autor občas veľmi skáče z jednej témy do druhej a niekedy je trochu ťažké udržať niť.
Takže záverečné hodnotenie - kniha má niektoré svetlé momenty, ktoré ale dokáže utopiť v uťahaných úvahách nad subjektívnymi pocitmi.
Za mňa priemer.
PS: to, že autor dokáže o filme Voľný pád, napísať že "... nezostarol s gráciou. Je presýtený detailmi, ktoré sú dnes nemysliteľné. (...) Súčasní kritici bývajú témou filmu zdesení a nechcú sa zaoberať ani jeho premisou(...)" , ma len utvrdil v názore, že asi nebudeme rovnaká krvná skupina.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
V prvom rade, by som rád uviedol na pravú mieru - kniha nemá 400 strán ako je uvedené v popise. Má 287 strán s dosť veľkým fontom, takže je to skôr taká útla brožúrka.
Ale táto kniha mala taký potenciál, ktorý zostal trestuhodne nevyužitý! Kaplan Mayfield zanechal po sebe veľmi zaujímavý pohľad na Bitku o Britániu - na boj, ktorý piloti viedli sami so sebou vo svojom vnútri. A zároveň aj vnútorný boj samotného kaplana Mayfielda "„Ani veškeré mé modlitby je neudrží v oblacích. Jak těžké je uchovat si křesťanskou naději a víru v té drobné změně mezi dvěma životy!“
Je to smutné čítanie - kaplan Mayfiel sa z ústretového chlapíka, nadväzujúceho priateľstvá s pilotmi, sám postupne mení v mierne chladného kaplana, ktorý stratil priveľa priateľov. V neskorších zápiskoch cítiť, ako keby bojoval so svojimi démonmi.
Krátke ale veľmi intenzívne čítanie.
A v čom spočíva tá premárnená príležitosť? Nezvládnutá práca vydavateľa a prekladateľa. Leteckú terminológiu Bitky o Britániu ovládam myslím celkom obstojne ale pri čítaní tejto knihy, som niekedy absolútne nechápal čo to prekladateľ píše. Túto knihu mal dostať na preklad alebo aspoň na korektúru a doplnenie nejaký schopný český historik, ktorý by knihu doplnil a vysvetlil. To by potom bola ultimátna kniha, ktorá by vyťažila potenciál denníkov kaplana Mayfielda na maximum.
Škoda.
Pri čítaní knihy "Čo naozaj jeme?" mi v hlave skrsol alternatívny názov pre túto, respektíve aj mnohé iné knihy o stravovaní, ktoré sa odvolávajú na vedecké štúdie.
Ten alternatívny názov znie "Čomu naozaj veríme, že jeme?" Veríte, že cholesterol vo vajíčkach zabíja? Mnoho vedeckých štúdií vám to podloží. A mnohé to vyvrátia. Ak chcete veriť tomu, že vegánstvo zachráni svet, vedeckú štúdiu, ktorá to potvrdzuje nájdete za chvíľku. Tie ktoré to spochybňujú môžete ignorovať...
Autor knihy predkladá svoj pohľad na stravovanie, ktorý sa väčšinou prekvapivo zhoduje s tým mojím (budem sa tváriť, že pasáž o proteínových doplnkoch som nečítal...). Všetky argumenty má podložené príslušnými vedeckými štúdiami. No a práve to je kameň úrazy tejto a všetkých vedeckých kníh o stravovaní. Na každé vedecké konštatovanie je x štúdií, ktoré ho podporujú ale zároveň y, ktoré ho vyvracajú.
Preto mám pocit, že je to veľa krát o tom, čomu chcú ľudia veriť než o tom, čo hovoria vedecké štúdie.
Kniha je písaná zaujímavo, je plná vedeckých poznatkov o stravovaní ale môj pohľad na stravovanie ničím nezmenila. Postupne s vekom človek postupne mení svoje stravovacie návyky a viac než vedecké štúdie, sa treba naučiť počúvať svoje telo.
A hoci táto kniha moje stravovanie nijak nezmenila, utvrdila ma v názore, že niektoré veci netreba komplikovať a stačí používať "sedliacky rozum" a nič nepreháňať.
Takže svojím spôsobom prínosná pre mňa bola. A verím, že po jej prečítaní sa aj ostatní dozvedia, čomu oni sami veria, že jedia.
Andrew Hogan, bývalý agent DEA, ktorý sa podielal na zatknutí El Chapa v roku 2014, je sympatický týpek. Príbeh toho ako sa z miestneho policajta v americkom zapadákove stal legendou DEA.
Kniha sa číta veľmi svižne, aj napriek komplikovanej štruktúre drogových kartelov, som sa nikdy nestratil v záplave mien.
Samotnej atmosfére knihy veľmi prospelo, že sú používané aj mexické výrazy a frázy.
"Mis hijos son mi alegría también mi tristeza." -
Určite knihu odporúčam.
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Kniha sa venovala dvom oblastiam, z ktorých jedna ma zaujímala veľmi, druhá nie tak veľmi, respektíve som ju asi nepochopil. Pozadie vzniku zubných pást alebo reklamy na osviežovač vzduchu ma zaujímali veľmi. Vedecké pokusy s myšani a rôzne odborné štúdie o zvykoch, ma skôr nudili.
Napriek tomu, že je na obálke knihe uvedené "Prečo robíme, čo robíme a ako sa zmeniť", som sa nejak nedozvedel, "ako sa zmeniť." Respektíve možno som ten návod nejak stratil v pasážach s vedeckými štúdiami.
Toto je moja prvá kniha zo žánru motivačnej a rozvojovej literatúry - zatiaľ som čítal len historickú faktorgrafiu. Možno budem musieť k motivačnej literaúre pristupovať ináč než k mojim doterajším knihám. Každopádne Silu zvyku si ponechám v knižnici aj keď nepredpokladám, že by som sa k nej vrátil. Vypočul som si ukážku z audioknihy Atómové návyky a tá mi prišla ako ľahšie uchopiteľná.