Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Deň je paradoxne pomalý román. Dej sa odohráva vždy piateho apríla, no v rôznych rokoch a častiach dňa. Piateho apríla - ráno v roku 2019, poobede v roku 2020 a večer v roku 2021. Hlavnými postavami sú členovia jednej rodiny a ich vzájomné vzťahy, spomienky na minulosť a vnútorné prežívanie.
Musím povedať, že toto bola pre mňa kniha, ktorú som pokojne mohla odložiť na poličku po sto stranách. Pretože ma jej postavy nechytili za srdce. V prvý deň stále len pribúdali noví ľudia, akosi bez poriadneho predstavenia. Nepoznala som ich a preto ma ani ich problémy spočiatku nechytili za srdce. No teraz viem, že by to bola škoda odložiť román po prvom dni… V ďalších rokoch Cunningham musel konfrontovať svoje postavy s neviditeľným vírusom, strachom a veľkými zmenami, ktoré pandémia priniesla. Postavy sa akosi sformovali a v pomalom lockdowne dostali väčší priestor bojovať so svojimi démonmi a s novými situáciami a zhruba tu sa mi kniha začala páčiť a dobre čítať. Napriek tomu som si nestihla vytvoriť silné puto a deň tretí mi srdce nezlomil, hoci na to mal všetky predpoklady…
Autor Michael Cunningham napísal aj majstrovské Hodiny, za ktoré v roku 1999 získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Na mňa Hodiny zatiaľ čakajú a som rada, že je tomu tak. Nakoľko som mala z iných recenzii pocit väčšieho sklamania, pokiaľ sa tieto dve knihy čítali v chronologickom poradí.
Neviem či môžem napísať, že Deň je sondou do rodinných vzťahov. Asi nie je. Minimálne ja si to nemyslím. Deň je ale kniha, ktorá sa číta príjemne, dá sa pri nej oddýchnuť a zabudnúť na vlastné problémy, takže smelo do nej.
3.5*
Knižný debut Enrica Ippolita vykresľuje zaujímavý príbeh kamarátstva dvoch žien s veľkými ideálmi. Cruci a Lucia sa stretnú na talianskej komunistickej škole Frattocchie. Cruci okrem najlepšej priateľky na škole stretne aj svojho budúceho manžela Antonia, s ktorým neskôr emigrujú do Nemecka. Ippolito v knihe zaujímavo prepojil nemecký Kolín s talianskym juhom a metropolitným Rímom, ale aj minulosť s prítomnosťou. Prítomnosť a súčasné problémy literárne prežívame z prvej osoby Rocca, Crucinho syna, ktorý odchádza s matkou do Ríma a pomaly odkrýva čriepky minulosti.
V románe sú okrem feminizmu a emancipácie žien načrtnuté aj dôležité témy migrácie, či homofóbie. Čo však na románe akosi oceňujem najviac, je to, že sa autor pustil do témy komunizmu a načrtol nálady v Taliansku v sedemdesiatych rokoch až po pád Berlinského múru, ktorý z nálepky „komunista“ urobil nadávku. Ukázal, že v určitých prípadoch kolektivizmus minulosti mohol priniesť väčšie blaho ako individualizmus dneška.
„Bolo to inak ako dnes, keď je sebarealizácia jednotlivca na prvom mieste.“
Román sa čítal výborne, ale aj vďaka poznámke prekladateľky Paulíny Čuhovej, ktorá na konci knižky zosumarizovala „slovníček“ dôležitých mien a pojmov. Ippolito ich v deji samozrejme neobjasňoval, takže mne ako úplnému laikovi talianskej histórie tento sumár veľmi pomohol. Chcem tiež pochváliť aj celé knižné prevedenie z dielne Literárnej bašty, počnúc obálkou, použitým fontom a farbou písma. Čítanie preto malo svoje čaro.
Nenechajte sa pomýliť touto krásnou ružovkastou obálkou. Obsah skrýva všeličo a označenie „rodinná dráma“ môže po prečítaní pôsobiť nedostatočne.
Ocitneme sa na dvadsaťštyri hodín s päťdesiatničkou Elle Bishopovou, ktorá trávi prázdniny s rodinou v Cape Code. Manžela Petra a ich tri deti jej z mysle vytláča vášnivá aférka s Jonasaom, jej dávnym kamarátom z detstva, snúbencom s hračkárskym prsteňom kúpeným za vreckové. V anotácii sa dočítate, že Elle stojí na prahu rozhodnutia medzi starým stabilným životom s Petrom a deťmi alebo úplne novým vzrušujúcim no neistým životom s Jonasom. Áno, ale kniha nie je len o tom. Elline myšlienky z prítomnosti sú roztrúsené medzi dlhé pasáže z jej života, a tak sa pred nami chronologicky odkrývajú traumy - „nové“ aj tie generačné. Preto táto kniha nie je len o nevere, alebo začiatku niečoho nového. Je komplexnejšia a skrýva sa v nej celých päťdesiat rokov, ktoré Elle vybičovali do daného okamihu. Je plná smutných osudov, nepochopenia, tajomstiev a zlých rozhodnutí.
Papierový palác mi momentálne veľmi sadol a to z dvoch príčin. Kulisami príbehu príbehu sú vo väčšine jazero v Cape Code, bosé nohy v lese, mäsožravé korytnačky, plávanie, mokré plavky. A druhý dôvod bol, že autorka Miranda Cowley Heller píše veľmi priamočiaro, bez príkras aj bez kvetnatých metafor, či poetickosti. Takúto priamočiarosť som po mojom momentálnom psychickom a intelektuálnom vyčerpaní presne potrebovala. Treba podotknúť, že recenzie na knihu sa veľmi rôznia, dokonca aj v mojej knižnej bubline. Preto si myslím, že možno Vám táto kniha proste musí sadnúť do obdobia a do aktuálneho psychického rozpoloženia. Ale každopádne verím, že sa z nej môže stať príjemný a pútavý spoločník na dlhé letné večery.
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Príbehy o kvír vzťahoch sú zaujímavým súborom esejí, poézie a poviedok, v ktorých sa autorstvo venuje všetkým možným písmenkám LGBTI+ abecedy. Jednotlivé príspevky stierajú určité stigmy a stereotypy zasiate v našej stredoeurópskej konzervatívnej spoločnosti a čitateľstvu rozširujú obzory.
Trochu viac som sa vďaka príspevkom zamyslela nad amatonormativitou a rozšírila si obzory týkajúce sa polyamórie, asexuality, aromantickosti a dobrovoľného singlehoodu. Zaujímavé čítanie mažúce hranice medzi „normálnym“ a „nenormálnym“, aj keď mi určite niektoré príspevky literárne sadli viac a iné menej. Keďže je táto kniha voľným pokračovaním zbierky Príbehy o coming-oute, ktorú som ešte nečítala, myslím, že k nej v najbližšej dobe zablúdim.
Určite odporúčam.